História
Historicky sa prvý raz obec začala spomínať v roku 1392 pod názvom Somola, kedy uhorský kráľ Žigmund Luxemburský dal do zálohu Holíčsko- šaštínske panstvo Stiborovi zo Stiboríc. Toto vzniklo po rozpade hradského zriadenia a z holíčskeho komitátu sa stalo Holíčsko–šaštínske panstvo do ktorého Smolinské patrilo ako poddanská obec Šaštínskeho hradu.
Názov obce prechádzal od prvej zmienky postupným vývojom. Už roku 1396 bola obec spomínaná pod názvom Semola, v roku 1489 Zmolenyche, 1498 Zmolyncz, neskôr ako Szmolinszka, Zmolnice. Posledná zmena nastala v roku 1773 kedy názov obce dosiahol súčastnú podobu ako Smolinske. Základ pre názov obce bolo slovo „smol“ respektíve „zmol“, čo v minulosti pravdepodobne znamenalo miesto , kde sa vyrábala smola alebo decht z prírodných zdrojov /miazgy borovíc, briez, brestov a pod./.
Názov obce je predkaný rôznymi legendami tradovanými starými obyvateľmi obce. Podľa jednej z legiend dostala meno podľa smoliara, ktorého tadiaľ viezol jeden sedliak ukrytého vo voze pod plachtou. A keďže to bol prvý povoz, ktorý prešiel dedinou, obec dostala meno Smolinské. Podľa inej legendy pomenovanie obce je odvodené od smoly (alebo dechtu), ktorá sa tu vyrábala z miazgy borovíc a ďalšia možná varianta vzniku názvu dediny je, že v obci žili rybári, ktorý rozvážali ryby do okolitých obcí na kárach z drevenými osami, ktoré mazali smolou. Smolu do dediny rozvážali smoliari na tragačoch a jeden z nich , keď prechádzal cez potok sa doň vysypal i z nákladom. Od tých čias začali obyvatelia chodník vedúci k potoku nazývať „smolný“ a okolité domce „smolné“. Všetky tieto legendy sú však medzi obyvateľmi odovzdávané len na základe ústneho podania a nie sú historicky doložené.
Koncom 15.storočia sa majiteľom Holíčsko–šaštínskeho panstva po vymretí Stiborovcov stáva šlachtický rod Czoborovcov, ktorý zavádza majerské panské hospodárstvo. V roku 1554 bol v chotári Smolinského opustený panský majer, rybník, rybničný jarok a rybničný most. V tomto časovom období bol život v dedine z časti ovplyvnený kolonizátormi a to Habánmi. V obci boli vybudované habánske dvory a tým sa na pomerne dlhý čas zmenila štruktúra bývania. Pre obyvateľov to znamenalo, že jeden dvor obývalo viac rodín /vznikali habánske dvory/. Do súčastnosti sa z nich v dedine zachovalo asi 15. Ďalšia, veľmi malá zmienka o obci bola zaznamenaná v roku 1601, kedy bolo spomenuté, že Imrich Czobor klčoval v Smolinskom les pre poľnohospodárske využitie. Neskôr v 17. storočí trpela obec vojnami a bola zasiahnutá tureckými vpádmi. V tomto období bola značne zdevastovaná no obyvatelia sa neustále snažili o celú obnovu. V roku 1715 bolo v obci zapísaných 17 usadlostí z toho 9 poddanských a 8 želiarských. Postupným rozvojom dediny majitelia obce Czoborovci v roku 1720 evidovali už 31 domácností, pre ktoré gróf Czobor postavil barokový kostol na mieste gotického kostolíka. V celom okolí obce sa začali budovať rozsiahle vinice. Zároveň v tomto roku 1720 dali Coborovci Smolinské do zálohu bratislavskému kolégiu jezuitov. Smolinské v roku 1738 získal späť František Lotrinský, manžel Márie Terézie z rodu Habsburgovcov, ktorý celé Holíčsko – šaštínske panstvo kúpil ešte v roku 1736. Postupne sa začalo Smolinské rozrastať a v roku 1752 bývalo v Smolinskom 66 rodín a už v roku 1787 mala obec 103 domov a 633 obyvateľov. Počet obyvateľov neustále narastal rozvojom poľnohospodárstva, kedy obec v roku 1828 mala 152 domov a 1062 obyvateľov. V tomto 18. storočí sa obyvateľstvo zaoberalo vinohradníctvom a poľnohospodárstvom. Stúpajúca tendencia počtu obyvateľov Smolinského bola do roku 1948 , kedy obec dosiahla najväčší počet, a to 1 277obyvateľov. Po tomto roku počet obyvateľov neustále klesá.
V obci Smolinské sa nachádza veľa historických pamiatok. Medzi prvé treba spomenúť kostol Svätého Jakuba postavený v roku 1720 na mieste staršieho gotického kostolíka. Táto pôvodná stavba bola v roku 1924 zväčšená staviteľom Angelinim za finančného prispievania farníkov a kostol dostal súčastnú podobu . Zároveň sa v obci nachádza Socha Panny Márie postavená v roku 1678, o dva roky neskôr bola postavená malá kaplnka na ceste do susednej dediny Gbelov. Ďalší staviteľský rozvoj v obci bol zaznamenaný v roku 1809 kedy v nej bola zriadená fara, v roku 1820 Kaplnka Najsvätejšej Trojice v gotickom štýle a o jedenásť rokov neskôr v roku 1833 sochy sv. Vendelína a sv. Floriána. Posledná z troch kaplniek Smolinského bola postavená v roku 1891a bola pomenovaná ako Kaplnka Panny Márie Lurdskej. K nej sa i v súčastnosti raz do roka, na Božie telo, konajú procesie cez celú dedinu od kostola Svätého Jakuba. V strede obce Smolinské zastáva dominantné miesto Zvonica z konca 18. storočia a má pre ňu neodmysliteľný význam.
V neposlednom rade nemôžem opomenúť erb obce Smolinské schválený prípisom vydaným dňa 3.11.2004 Ministerstvom vnútra SR, heraldický register SR, Krížkova 7, Bratislava, zapísaným v heraldickom registri SR pod signatúrou S-30/04 /príloha č. 1/.
Medzi najznámejšiu osobnosť , ktorá v rokoch 1902-1920 v obci pôsobila patril básnik a literárni kritik Tichomír Milkin (1864 – 1920) – vlastným menom Ján Donoval, ktorému Smolinčania odhalili i pamätnú tabuľu. Smolinské sa takisto pýši i nemenej slávnymi rodákmi a to publicistom, politikom Gejzom Rehákom (18.10.1881 – 8.3.1940) a správcom pútnickeho kostola v Mariazelli Františkom Rupertom Rehákom, vlastným menom Andrej Rehák (1863 – 1923), ktorý študoval teológiu v Admonte, Petre, Salzburgu a v Gazi.
Názov obce prechádzal od prvej zmienky postupným vývojom. Už roku 1396 bola obec spomínaná pod názvom Semola, v roku 1489 Zmolenyche, 1498 Zmolyncz, neskôr ako Szmolinszka, Zmolnice. Posledná zmena nastala v roku 1773 kedy názov obce dosiahol súčastnú podobu ako Smolinske. Základ pre názov obce bolo slovo „smol“ respektíve „zmol“, čo v minulosti pravdepodobne znamenalo miesto , kde sa vyrábala smola alebo decht z prírodných zdrojov /miazgy borovíc, briez, brestov a pod./.
Názov obce je predkaný rôznymi legendami tradovanými starými obyvateľmi obce. Podľa jednej z legiend dostala meno podľa smoliara, ktorého tadiaľ viezol jeden sedliak ukrytého vo voze pod plachtou. A keďže to bol prvý povoz, ktorý prešiel dedinou, obec dostala meno Smolinské. Podľa inej legendy pomenovanie obce je odvodené od smoly (alebo dechtu), ktorá sa tu vyrábala z miazgy borovíc a ďalšia možná varianta vzniku názvu dediny je, že v obci žili rybári, ktorý rozvážali ryby do okolitých obcí na kárach z drevenými osami, ktoré mazali smolou. Smolu do dediny rozvážali smoliari na tragačoch a jeden z nich , keď prechádzal cez potok sa doň vysypal i z nákladom. Od tých čias začali obyvatelia chodník vedúci k potoku nazývať „smolný“ a okolité domce „smolné“. Všetky tieto legendy sú však medzi obyvateľmi odovzdávané len na základe ústneho podania a nie sú historicky doložené.
Koncom 15.storočia sa majiteľom Holíčsko–šaštínskeho panstva po vymretí Stiborovcov stáva šlachtický rod Czoborovcov, ktorý zavádza majerské panské hospodárstvo. V roku 1554 bol v chotári Smolinského opustený panský majer, rybník, rybničný jarok a rybničný most. V tomto časovom období bol život v dedine z časti ovplyvnený kolonizátormi a to Habánmi. V obci boli vybudované habánske dvory a tým sa na pomerne dlhý čas zmenila štruktúra bývania. Pre obyvateľov to znamenalo, že jeden dvor obývalo viac rodín /vznikali habánske dvory/. Do súčastnosti sa z nich v dedine zachovalo asi 15. Ďalšia, veľmi malá zmienka o obci bola zaznamenaná v roku 1601, kedy bolo spomenuté, že Imrich Czobor klčoval v Smolinskom les pre poľnohospodárske využitie. Neskôr v 17. storočí trpela obec vojnami a bola zasiahnutá tureckými vpádmi. V tomto období bola značne zdevastovaná no obyvatelia sa neustále snažili o celú obnovu. V roku 1715 bolo v obci zapísaných 17 usadlostí z toho 9 poddanských a 8 želiarských. Postupným rozvojom dediny majitelia obce Czoborovci v roku 1720 evidovali už 31 domácností, pre ktoré gróf Czobor postavil barokový kostol na mieste gotického kostolíka. V celom okolí obce sa začali budovať rozsiahle vinice. Zároveň v tomto roku 1720 dali Coborovci Smolinské do zálohu bratislavskému kolégiu jezuitov. Smolinské v roku 1738 získal späť František Lotrinský, manžel Márie Terézie z rodu Habsburgovcov, ktorý celé Holíčsko – šaštínske panstvo kúpil ešte v roku 1736. Postupne sa začalo Smolinské rozrastať a v roku 1752 bývalo v Smolinskom 66 rodín a už v roku 1787 mala obec 103 domov a 633 obyvateľov. Počet obyvateľov neustále narastal rozvojom poľnohospodárstva, kedy obec v roku 1828 mala 152 domov a 1062 obyvateľov. V tomto 18. storočí sa obyvateľstvo zaoberalo vinohradníctvom a poľnohospodárstvom. Stúpajúca tendencia počtu obyvateľov Smolinského bola do roku 1948 , kedy obec dosiahla najväčší počet, a to 1 277obyvateľov. Po tomto roku počet obyvateľov neustále klesá.
V obci Smolinské sa nachádza veľa historických pamiatok. Medzi prvé treba spomenúť kostol Svätého Jakuba postavený v roku 1720 na mieste staršieho gotického kostolíka. Táto pôvodná stavba bola v roku 1924 zväčšená staviteľom Angelinim za finančného prispievania farníkov a kostol dostal súčastnú podobu . Zároveň sa v obci nachádza Socha Panny Márie postavená v roku 1678, o dva roky neskôr bola postavená malá kaplnka na ceste do susednej dediny Gbelov. Ďalší staviteľský rozvoj v obci bol zaznamenaný v roku 1809 kedy v nej bola zriadená fara, v roku 1820 Kaplnka Najsvätejšej Trojice v gotickom štýle a o jedenásť rokov neskôr v roku 1833 sochy sv. Vendelína a sv. Floriána. Posledná z troch kaplniek Smolinského bola postavená v roku 1891a bola pomenovaná ako Kaplnka Panny Márie Lurdskej. K nej sa i v súčastnosti raz do roka, na Božie telo, konajú procesie cez celú dedinu od kostola Svätého Jakuba. V strede obce Smolinské zastáva dominantné miesto Zvonica z konca 18. storočia a má pre ňu neodmysliteľný význam.
V neposlednom rade nemôžem opomenúť erb obce Smolinské schválený prípisom vydaným dňa 3.11.2004 Ministerstvom vnútra SR, heraldický register SR, Krížkova 7, Bratislava, zapísaným v heraldickom registri SR pod signatúrou S-30/04 /príloha č. 1/.
Medzi najznámejšiu osobnosť , ktorá v rokoch 1902-1920 v obci pôsobila patril básnik a literárni kritik Tichomír Milkin (1864 – 1920) – vlastným menom Ján Donoval, ktorému Smolinčania odhalili i pamätnú tabuľu. Smolinské sa takisto pýši i nemenej slávnymi rodákmi a to publicistom, politikom Gejzom Rehákom (18.10.1881 – 8.3.1940) a správcom pútnickeho kostola v Mariazelli Františkom Rupertom Rehákom, vlastným menom Andrej Rehák (1863 – 1923), ktorý študoval teológiu v Admonte, Petre, Salzburgu a v Gazi.
V súčastnosti patrí Smolinské medzi dedinky, ktoré majú nielen bohatú históriu ale i svetlú budúcnosť. Myslím si, že všetci obyvatelia obce, ako i ja sú právom hrdí na minulosť Smolinského a celkový charakter dediny, ktorý vybudovali naši predchodcovia.